dejiny ľudstva

Ďakujem vám, že ste navštívili moju stránku.

Na tejto podstránke sú fotky, ale aj texty!

Ak pôjdete nižšie, nájdete tu aj grécke báje, pravek, starovek, stredovek a Staroveké Grécko.

Fotogaléria
Mesto Babylon

Vykopávky

Praveké nástroje

  Nádoba

NástrojeNádoby

Nástroje

maľby

Mamut Rytier Faraón



Šperky Spony

  Hrebeň

Spona

Postupovanie Rímskej ríše

Tu je stránka pre milovníkov Gréckych bájí!

Pravek

Vznik a vývoj človeka na Zemi
Človek vznikol z ľudoopov nie z opíc!!!!
Niektoré druhy vývoja človeka:
Propliopithecus
Aegyptopythecus
Dryophithecus
Ramapithecus : 20 - 25 kg, podobal sa šimpanzovi, Afrika, Devínska Nová Ves
Australopithecus: asi pred 5 mil. rovok, 35-45 kg, 120-140 cm, chodil ponohách, kapacita mozgu 300 až 60 cm3, JV Ázia (Afarensis, Africanus)
Homo habilis : pred 3. mil rokov, kapacita mozgu 800 cm3, ochlpenie, lovil a zbieral, prvý výrobca nástrojov = olduvajská kultúra. Náleziská : Olduvaj, Kanapoi, Turkana
Homo erectus : pred 1.6 mil rokov, 150-170 cm 70-80 kg, kapacita mozgu 1200 cm3, formuje sa čelo!, má ľudské nohy, používal oheň. Náleziská: Európa, Čína (Sinantropus), Jáva (Pitekantrophus)
Homo sapiens: od obdobia 300000 rokov, má nos a bradu, ochlpenie ubúda, vyklenutá lebka, kapacita mozgu 1300cm3, do 160 cm. Náleziská : celý svet, Steinheim
Homo sapiens neandertalis: pred 12000 rokmi, tvárová časť zmohutnieva, lovy na veľké mamuty, utužovanie spoločenských väzieb, pod skaly alebo do jaskýň, vyhynul pred 35000 rokmi. Náleziská. Gánovce pri Poprade, Šaľa
Homo sapiens sapiens: 40000 pred n.l.

Časové delenie praveku
Pravek sa delí podľa toho z akého materiálu si vyrábali nástroje (Christian Thomson)
Doba kamenná - paleolit (3 mil. až do 10000 rok. ) - starší (3 mil. až 3000000 pnl. )
stredný (3000000 - 40000)
mladý ( 400000- 10000)
mezolit (10000 - 3200 pnl.)
neolit (10000 - 4500)
eneolit (4500 - 2500)
Doba bronzová staršia (2500 - 1500 pnl.)
stredné (1500 - 1200 )
neskorá (1200 - 750)
Doba železnástaršia halstadská (750- 400 pnl.)
mladšia laténska (400 - 0)
Doba rímska(0 - 400 r. nl.)
Doba sťahovania národov (400 - 600 n.l.)
Paleolit
prebieha vývoj človeka
striedajú sa dobý ľadové (glaciál) a medziľadové (interglaciál)
sťahovanie z JV Afriky až poÁziu a Európu
geografické rasy (europoidné, mongoloidná, negroidna)

Starší paleolit:
ľudia obývali jaskyne
jedna kultúra => olduvajská
pästné kliny alebo celodrevené oštepy
významné kultúry (clactónska a ackeulénska kul.)
Stredný paleolit:
homo sapiens ale dožíva homo erectus
prvé úštepové kultúry
tlupa sa mení na rod (pomalá záležitosť) => stratifikácia spoločnosti
dalej sú tam kultúry mousterien, levallois
nastenné maľby v jasyniach
Mladý paleolit:
homo sapiens; sapiens sapiens
využívajú sa parohy a kosti
obsidián a pazúrik
medzinárodné obchody :-)))
artikulovaná reč => spoločné lovy
luk a šíp sa začínajú používať
jaskyna Altamira, Lescaux => maľby

Mezolit
zberači a lovci => koristnícky spôsob života
pestovanie a chov dobytka => výrobný spôsob života

Neolit
najvýznamnejšie oblasti sveta prešli neolitickou revolúciou (Krajina Úrodného polmesiaca, Čína, Stredná Amerika)
istá časť obyvateľstva sa zaoberá vgýrobou potravy a nadvýrobou
narastá počet obyvateľov
revolúcia ide do Európy formou kolonizácie
smery 1. cez malú Áziu => J Európa
2. cez Balkán => Stredná a S Európa
deľba práce medzi ženouá a mužom, spoločenská deľba práce (remeselníci a roľníci)

Eneolit
vzink štátov potrebné sú 1) hranice, 2) centrálna organizácia, 3) počet obyvateľov
1 štáty Mezopotámia, Čína, Egypt, India

Doba bronzová
začína sa používať bronz
madzinárodné obchody :-))
na Slovensku => Banské mestá
rozklad rodovej spoločnosti, vznikkmeňov
oblasť Grécka najvyspelejšia oblasť
lineárna keramika, otomanská kultúra
Stredná doba bronzová
mohutné pohyby morských prúdov (Dóri)
vojenské nezhody => pád Tróje
mohylová kultúra
Mladšia doby bronzová
časté vojenské nezhody (obdobie temna)
dalšie pohyby
žiarové pochovávanie
doba popolnicových polí
znalosť výroby železa

Doba železná
Halstadt
zhoršenie stavu sveta => násilie vojny
kmeňové zväzky
bývanie =dediny, mestá na našom území niesú
výroba keramiky = Kelti
znalosť kolesa z východu
Laténska
etnikum Keltov=> opida mestského charakteru (administ., hospodar., politický charakter)
južné oblasti => kelti tam chodili
dalej prichádzajú Germáni!!! vládnuce dynastie

Doba rímska
územie strednej Európy = Germáni - dostávajú sa do konfliktou s rímskou ríšou
vazalské kráľovstvá
Vanniovo kráľovstvo (1. pol 1 stor.) = udržovalo sa iba vďaka rímskej ríši, na našom území
žili v ňom KVÁDI
Marobudova ríša , na území Čiech a Moravy
žili v ňom Markomani
opevnená hranica Limes Romanus (1/2 storočia)
rimania sa snažili využívať rieky a pohoria ako hranice
Castrum - 5000 až 6000 légií
Castel - 1/10 rímskej légie
Burgus - strážne veže
Tábory - Vindobona, Brigetio, Aquincum, Cornuntum
markomanské vojny - za vlády Marka Aurélia (160 - 180)

Sťahovanie národov
Sťahovanie národov spôsobii Húni z východnej Ázie až do východnej Európya stretli Slovanov. Tí si zobrali nohy na plecia a išli na západ. Slovanské územie bolo medzi Vislou , Odrou a Dunajom. Slovania sa rozdelili na tri prúdy. Na východných: Rusi, Bielorusi Ukrajinci. Na západných: Slováci, Česi, Lužicki Srbi , Poliaci. Na južných: Srbi, Chorváti a Slovinci. obdobie sťahovania národou spôsobili pád rímskej ríše.

Grécky bohovia

V prvej generácii gréckych bohov vládli Titani. Boli to synovia a dcéry bohyne Zeme Gaie a boha neba Urana. Pôvodne ich bolo dvanásť. Šesť mužov a šesť žien. Neskôr k nim pribudli ich potomkovia. Titani prvého pokolenia žili na nebi pod vládou svojho otca Urana a chránili jeho trón. Keď matka Titanov Gaia porodila Uranovi troch päťdesiathlavých a storukých obrov Hekatoncheirov, Uranos na nich zanevrel a uväznil ich do vnútra zeme. Gaiu toto jeho správanie k jej deťom veľmi trápilo, a preto sa rozhodla Urana potrestať. Zašla za Titanmi a nahovárala ich, aby ho zbavili vlády. Nikto z nich však nechcel položiť ruku na otca; napokon sa na to odhodlal najmladší syn Kronos. Ľsťou zbavil Urana možnosti a moci a vyhlásil sa namiesto neho za vládcu nad všetkým, čo existovalo. Svojich bratov a sestry potom donútil, aby mu slúžili ako opora trónu.
Druhej generácii gréckych bohov vládol boh Zeus. Bol synom Titana Krona a bohyne Reie. Narodil sa tajne na Kréte vo vrchu Dikte. Tieto opatrenie urabola jeho matka. Jeho otec Kronos totiž všetky svoje deti hneď po narodení prehltol, aby sa zabezpečil proti vzbure. Na vrchu Dikte a ešte vyššej Ide dospel Zeus na muža i k rozhodnutiu, že proti Kronovi povstane a zbaví ho vlády. Vzburu proti Kronovi začal Zeus oslobodením svojich súrodencov, ktorí žili naďalej v Kronových útrobách. Donútil Krona, aby ich vyvrátil, sestry Hestiu, Demeter a Héru poslal na koniec sveta a bratov Háda a Poseidóna vyzval, aby sa k nemu pripojili. Zeus nakoniec zbavil Krona vlády. Potom si s Hádesom a Poseidónom rozdelil vládu. Diovi pripala vláda nad nebom a zemou, Poseidón vládol moru a Hádes podsvetiu.
Ďalší bohovia druhej generácie:
Héra – dcéra Krona a jeho manželky Reie, setra a maželka Dia
Áres – syn boha Dia a jeho manželky Héry, boh vojny
Afrodita – dcéra boha Dia a bohyne dažďa Dióny (podľa Homéra),
zrodila sa z morskej peny, oplodnenej bohom Uranom
(podľa Hesioda)
bohyňa lásky a krásy, najkrajšia z bohýň
Aténa – dcéra najvyššieho boha Dia, bohyňa múdrosti a víťazne vedenej
Vojny, ochrankyňa práva, spravodlivosti a umení
Artemis – dcéra boha Dia a Titanky Léto, bohyňa lovu, zveri, plodnosti,
prírody, mesiaca
Hefaitos – syn boha Dia a jeho manželky Héry, boh ohňa a kováčstva,
Zbrojár bohov.

Doplnok

Literárny druh: Epika
Literárny útvar: Povesť
Prostredie: Väčšia časť príbehu sa odohráva v Ázii, pri meste Trója.
Hlavná myšlienka: Zlý čin bude nakoniec potrestaný.
Charakteristiky postáv:
Paris – mocný urastený mladík, ničoho sa nebál, učenlivý, dobrý bojovník, bol rozhodný,
tvrdohlavý
Helena – najkrajšia žena na svete, žena Meneláa
Achilles – najsmelší hrdina gréckej výpravy, bol nezraniteľný okrem päty, tvrdohlavý, dobrý
priateľ
Odyseus – Itacký kráľ, mal veľmi rád svoju ženu, bol vážený pre jeho statočnosť, múdrosť
a ľstivosť
Hektor – vodca trójskeho vojska, udatný bojovník, zápasník
Meneláos – spartský kráľ, pomstychtivý, hrdý
Priamos – Trójsky kráľ, múdry
Agamenmón – kráľ Mykén, brat Meneláa, veliteľ gréckych vójsk

Dej:
V Malej Ázii, v krajine neďaleko Helespontu, stálo mesto Trója. Vládol mu kráľ Priamos s kráľovnou Hekabe. Raz v noci sa kráľovne sníval čudný sen. Veštci jej vyveštili, že sa jej narodí syn, ktorý prinesie skazu mestu Trója. Onedlho sa kráľovnej narodil syn. Kráľ prikázal sluhom aby odvliekli dieťa do lesa a nechali ho tam. Tak aj urobili. Opustené dieťa našla medvedica, ktorá sa o neho starala. Keď chlapec troška vyrástol našiel ho pastier a zobral si ho. Chlapec vyrastal medzi pastiermi. Nazývali ho Paris. Parida mal každí rád. Raz keď pásol stádo sa pred ním zjavili tri bohyne. Héra, manželka boha Dia, Aténa, bohyňa múdrosti a Afrodita, bohyňa krásy. Héra mu podala jablko a Paris mal rozhodnúť, ktorá ho dostane. Dal ho Afrodite, zo to mu sľúbila najkrajšiu ženu na svete.
V meste sa konali slávnosti. Pastieri poslali Parida do mesta. Paris sa prihlásil na preteky a vyhral. Kráľ si dal zavolať víťaza. Paris mu všetko vyrozprával a Priamos prijal syna na hrad. Bohyňa Afrodita na Parida nezabudla. Prišla mu splniť sľub. Povedala mu, že najkrajšia žena je Helena, žena spartského kráľa Menelaa. Paris si postavil loď a odplával. Spartský kráľ Manelaos ho prijal. Helena sa do Parida zaľúbila. Raz v noci ju Paris zobral na loď a odplával s ňou preč. Keď kráľ Manelaos spozoroval Paridov zločin išiel za svojim bratom Agamemnónom a poradil sa ako potrestať Parida. Ešte v ten deň sa poslovia rozišli na všetky strany a vyzývali všetkých gréckych hrdinov na vojnovú výpravu proti Tróji. Iba itacký kráľ Odyseus sa nechcel rozlúčiť s rodinou a odísť. Nebol mocný ale všetci si ho vážili a nechceli ísť bez neho. Odyseus predstieral šialenstvo.
Prezradil sa lebo nechcel zraniť syna a musel ísť s nimi. Do vojny proti Tróji sa vybral Achilles. Najmladší z celej výpravy. Bol celý nezraniteľný, okrem svojej päty. Sprevádzal ho priateľ Patrokles. Veliteľom loďstva sa stal Agamemnón. Podľa veštby mala vojna trvať deväť rokov a na desiaty mala Trója padnúť. Kráľ Manelaos poslal list svojej dcére Ifigénii. Mal ju obetovať pre priaznivé počasie na plavbu a udobriť si bohyňu lovu Artemis. Keď bola Ifigénia na oltári, bohyňa Artemis si ju zobrala ako kňažnú. Gréci vyplávali. Približne za deň dorazili do Tróje. Keď ich trójski bojovníci zbadali, chopili sa zbrane a išli bojovať. Viedol ich Hektor. Paridov brať a najstarší syn Priama. Gréci vytiahli lode na breh a postavili tábor. Po deviatich rokoch neúspešného boja vypukol medzi Achillom a Agamemnónom prudký spor o vojnovú korisť. Achilles bol prinútený vzdať sa trofeje. Achilles prehovoril svoju matku, ktorá sa prihovorila u boha Dia, aby Gréci prehrávali. A tak sa aj dialo. Achilles sa len nečinne prizeral ako Gréci prehrávajú. V najväčšom nebezpečenstve prebehol za Achillom Patrokles a poprosil ho o jeho výstroj, ktorej sa Trójania báli. Achilles mu ju požičal, ale varoval ho: „nedaj sa strhnúť v zápale boja a neprenasleduj trójskych bojovníkov.“ Patrokles išiel do boja, ale Achillovu radu neuposlúchol. Hektor si všimol, že Patrokles je ranený a išiel ho doraziť. Patroklesovu mŕtvolu Gréci vybojovali a doniesli do tábora. Keď sa Achilles dozvedel o smrti svojho priateľa, vydal sa ho pomstiť. Zabil Hektora a vláčil ho za svojim vozom okolo trójskych hradieb. V noci sa vybral sa Achillom kráľ Priamos a poprosil ho, aby mu vydal mŕtvolu svojho syna. Čoskoro po Hektorovej smrti padol aj Achilles. Paris ho zasiahol šípom na päte. Veľký smútok zasiahol aj grécky tábor. O Achillovu zbroj sa uchádzali Odyseus a Alias. Zbroj pridelili Odyseovi. Alias sa zbláznil a zabil sa. Odyseovi vyveštili veštci ako ma dobiť Tróju. Ale keď ani veštba nepomohla, prišla Odyseovi na um lesť. Prezliekol sa za žobráka a popozeral si mesto Tróju. Stretol sa aj s Helenou, ktorá sa túžila dostať späť do vlasti. Odyseus dal postaviť veľkého dreveného koňa, do ktorého ukryl niekoľko gréckych hrdinov a odplával zo zbytkom lodi. Trójania vtiahli koňa za hradby a oslavovali víťazstvo. V noci keď Trójania spali, Gréci povyskakovali z koňa a otvorili bránu. Helena dala signál ostatným lodiam, aby sa vrátili. Gréci dobili Tróju. Paris zahynul. Helena sa vrátila na Menelaosovu loď a Gréci odplávali domov.
Hrdinovia sa vracali do vlasti ako cudzinci. Vojna sa skončila a zlo, ktoré zrodila, kráčalo ďalej.

Rozdelenie Gréckych báj

Grécke báje rozdeľujeme na niekoľko období:

a) Minojské obdobie
Toto obdobie bolo pomenované podľa kráľa Minosa, ktorý vládol na Kréte. Tam vznikla aj prvá grécka civilizácia. Na tomto ostrove Kréťania vybudovali krásne paláce, okolo ktorých boli mestá. Palácov tam bolo 90. Najznámejší bol palác Knóssos, ktorý je známy aj svojím labyrintom. S palácom sú späté grécke báje, ako Theseus, Daidalos a Ikaros...

b) Mykénske obdobie
Strediskom tejto civilizácie bolo mesto Mykény. V tomto mesto uskutočnil nemecký archeológ Schliemann svoje vykopávky. Schliemann objavil Leviu bránu a šachové hroby. V tomto období vznikali aj prvé mestské štáty.

c) Homérske obdobie
Začiatok tohto obdobia súvisí s príchodom Dórov. Tieto kmene rozvrátili vyspelú mykénsku civilizáciu. Základným písomným prameňom pre toto obdobie sú diela Iliada a Odysea, ktoré napísal Homér. Podľa neho sa toto obdobie aj tak nazýva. Prvé dielo Iliada je zamerané na opis trójskej vojny. Odysea hovorí o návrate hrdinu domov, ktorý po ceste zažil rôzne dobrodružstvá. V tomto období vznikali majetkové rozdiely a vznikala rodová šľachta. Rody sa spájali do radov, na čele rodov boli náčelníci. Z náčelníkov sa stáli dedičný vládcovia - králi.

Bohovia

Zeus - najväčší boh, boh hromu a blesku

Héra - Diova manželka, bohňa svadieb a žiarlivosti

Poseidom - boh mora a oceánov

Hádes - boh podsvetia

Áres - boh vojny a násilia

Athena - bohyňa múdrosti

Afrodita - bohyňa lásky, Eros-jej syn

Herakles - boh sily

Demeter - bohyňa zeme a roľníctva

Dionýzos - boh vína a zábavy

Apolón - boh veštenia

Hermés - božský posol

Artemis - bohyňa lovu

Sparta
Sparta je názov starovekého gréckeho mestského štátu v Lakónii.Okolo r.700 p.n. l. sa Sparta stala dominantným štátom na Peloponéze,jej jediným konkurentom bol Argos.Počas storočia sa Sparťania zmocnili kontroly nad Lakóniou a anektovali svojho západného suseda,
Messéniu.
Poľnohospodárske a podradné práce vykonávali početné skupiny otrokov,helótov,zatiaľ čo Sparťania sa mohli zdokonaľovať vo vojenskom umení.Od siedmich rokov sa chlapci podrobovali prísnej spoločnej telesnej a vojenskej príprave,ktorá vychovala najlepších vojakov Grécka.Tvrdosť,militarizmus a disciplína sparťanskej spoločnosti,ktorú neskor veľmi obdivovali, napríklad Platón,sa tradične pripisovala veľkému zákonodarcovi Lykurgovi,ktorý žil niekedy v rokoch 900 až 700 p.n.l.
Sparťanský systém sa naplno rozvinul v období rokov 700-600p.n.l.dovtedy boli hlavou štátu dvaja králi,dedičný velitelia armády.

Zhromaždenie všetkých dospelých mužov Sparty malo najvyššiu zvrchovanosť,ale vedenie krajiny zvyčajne postúpilo senátu zloženému z kráľov a 28 starších.
Od 6.storočia sa Sparta stala vodcom Peloponézskeho spolku,aliancie štátov ovládnutých spartou s výnimkou tradičného rivala-Arga. Spolok niesol váhu úspešného odporu Grécka za grécko perzských vojen,a potom bojoval s Aténami v peloponézskej vojne.
Od r.404 bola Sparta dominantnou silou v Grécku a v egejskej oblasti,ale nepriateľstvo voči novým myšlienkam,hrozba povstania helótov a postupný pokles počtu členov vládnucej skupiny občanov-to všetko podkopalo úsilie Sparty získať trvalú nadvládu v gréckom svete.Zdrvujúce porážky od Tébanov pri Leuktre r.371 a pri Mantinei r.362 s definitívnou platnosťou podlomili moc Sparty.

Atény
Atény boli za 5 tisícročí niekoľkokrát veľmi spustošené, no toto mesto povstalo vždy znova a to vďaka vedomiu morálnej spolupatričnosti jeho obyvateľov. Z pôvodného mesta Atén však neostalo veľa.

Atény sa rozvíjali okolo dvoch základných centier: okolo posvätného a slávnostného starého jadra- Akropoly a okolo agory, centra verejného života a obchodného ruchu, obklopeného stĺpovými sieňami, chrámami a palácmi. Okolo centier vyrástli obytné štvrte na „aténsky spôsob“, čiže chaoticky, bez perspektívneho plánu.
Vzhľad mestského sídliska, zomknutého okolo posvätnej skaly Akropoly, dali Aténam až Solón a Pesistratos v 6. storočí p.n.l. Stavebná technika Grékov prevzatá od Egypťanov bola megalitického typu, čiže nepoznali maltu, vápno ani cement. Veľké kvádre kameňa spájali kovovými skobami. Iný druh muriva bol z kameňa opracovaného do nepravidelných tvarov, čo malo zabezpečiť dokonalejšiu väzbu múru.

V 6. storočí p.n.l. až do perzských vojen vyrástli okolo agory dôležité budovy ako Enneakrunos (fontána), Théseove múry, Diov chrám, chrám Apolóna Patróa (ochranca vlasti), Metróon (chrám matky bohov), buleutérion (radnica), a prytanikon (niečo ako ambasáda).
Obvod námestia vymedzovali hraničné kamene, jeden dodnes stojí pred prytanikom. Dôležitý bol aj oltár zasvätený Dvanástim bohom.
Okolo Akropoly boli postavené mnohé chrámy a svätyne, ktoré boli zasvätené rôznym bohom. Chrámy aj budovy na agore boli vypálené Peržanmi. Neskôr boli na ich mieste postavené nové ešte skvostnejšie chrámy, ktoré preslávili toto obdobie dokonalosťou stavebného umenia a jedinečnou sochárskou výzdobou budov.
Na najvyššom mieste pahorku, Kolónos Agoraios postavili v 5. storočí pnl. Hefaistov chrám, ktorý sa dodnes zachoval takmer neporušený. Ostatné budovy vyleteli do povetria za benátskeho obliehania (1687) proti Turkom.

Mesto bolo opevnené Mykénskymi múrmi a Západným múrom. Atény sa však rozrastali a mnoho obyvateľov sa usadilo na okolí mimo hradieb. Tam vznikli i slávne aténske gymnázia: Akadémia, Lykeion, Kynosarges, kde sa efébovia učili vojenskému umeniu, pestovali atletiku a vzdelávali sa vo vedách. Atény sa postupne stali jedným z kultúrnych centier sveta.

„Školská“ výučba začínala po dovŕšení šiestich rokov a pozostávala z gymnastiky, hudby a poézie, učili sa čítať, písať a počítať. Vyučovanie bolo ústne. Takúto výchovu a vzdelanie dostávali v Sparte chlapci i dievčatá, či už spolu alebo osobitne. No v Aténach sa vzdelávali prevažne a tradične iba chlapci.
Antická spoločnosť v Aténach sa prísne delila podľa pohlavia, ba dokonca vylučovala ženy z verejného a občianskeho života. Žena mala úlohu strážkyne domácnosti. Napriek tomu analfabetizmus u žien nedosahoval vyššie rozmery. Keď mladík dovŕšil 18 rokov, otec ho predstavil zhromaždeniu dému a po absolvovaní predpísanej skúšky sa stal riadnym občanom a efébom. V rámci efébie- dvojročnej vojenskej služby, si mládež dopĺňala i vzdelanie. Mladého eféba, ktorý dovtedy nosil dlhé, nestrihané vlasy, ostrihali „podľa kastróla“. Vojenský život sa mu začal v prístavoch Múnychia a Akté. Po roku dostal od štátu zbrane a uniformu a poslali ho strážiť hranice alebo strategicky dôležité miesta v krajine.

Starovek

Babylon, Kiš, Samarra – Mezopotámia (BABYLONIA)
Uruk – Mezopotámia (SUMER)
Akkad – hl. mesto Mezopotámie
Ninive – Mezopotámia (ASYRIA)
Tyros – Fénické prístavne mesto (AFRIKA)

papyrus-dlhé stebla papyrusu, kt. rástol v močiaroch, sa narezali na prúžky, a tie sa kladli na seba, vytvorili úzky a dlhý pas, kt. sa natrel bielou farbou. písalo sa šstetcom čiernou alebo červenou farbou.

zikkurat – vysoká chrámová veža s malou svätyňou na vrchole veže, nielen náboženská ale aj hospodárska a kultúrna funkcia. Najznámejšia Babylonska veža, 7 poschodí, postavená za Nabukadnezara II.

sarkofág – (truhlica) v Egypte telá mŕtvych ukladali do drevených sarkofágov, a telá faraónov do truhiel zo zlata alebo iných drahých kovov.

faraón – vládca starovekého Egypta, vo svojich rukách sústreďoval politickú, nábožensku a súdnu moc.

kasta – v neskoršom období sa spol. Asircov začala členiť na kasty, ktoré boli od seba veľmi prísne oddelené, bez možnosti prechodu z jednej kasty do druhej (do teraz v Indii): 1. kňazi – brahmami (najvyššie postavenie), 2.bojovníci - kaštriovia, 3. vaišiovia- remeselníci, obchodníci a roľníci, 4. šúdrovia – najnižšia skupina, kt. mohli robiť len špinavé práce, kontakt s členmi nežiadúci

pyramídy – najstaršia Džóser z 3. dynastie stupňovitá pyramída, najvyššie pyramídy – (Chufu, Rachef, Menkaure) - grécki historici nazvali (Cheops, Chefren, Mykerinos)

vývoj písma
- hieroglyfy (Egyt)
- klinové písmo (mezopotámia)
- jednoduché hláskove písmo (Feníciia), základy latinky
- znakove písmo (Čína, 40.000 znakov)
- latinka

Vývoj Mezopotámie:
1. mestské štáty v mezopotámii
2. Sargon I., akkadská ríša, hl. mesto Akkad
3. Chammurapi, starobabylonská ríša, hl. mesto Babylon
4. staroasýrska risa, hl. mesto Aššur
5. Aššurbanipal, novoasýrska ríša, hl. mesto Ninive
6. Nabukadnezar, novobabylonská ríša, hl. mesto Babylon

Čína - kompas, ryža, hodváb, previsnuté strechy, porcelán, papier, strelný prach, znakové písmo, čínsky múr, taoizmus,
Sumeri –najstaršia civilizácia, pozorovali nebeské telesá, pretože len na základe poznania zákonitostí prírody mohli pripraviť pôdu na povodne, od ktorých závisel ich zivot. Z pohybu mesiaca odvodili svoj kalendár - mesiac 4 týždne, týždeň – 7 dni, polyteizmus, 60-tková sústava aj 10-kovú sústavu poznali, pripravovali lieky

Stredovek

Stredovek je obdobie, v ktorom dochádza k zmene hospodárstva, spoločnosti, kultúry, ekonomiky a podobne. Pojem stredovek sa objavil v 15. storočí u talianskych humanistov. Označovali ním „medziobdobie“ trvajúce od antiky až po nový čas renesancie, ktorá antiku znovuobjavila. Stredovek bol pre nich obdobím barbarského úpadku. tento pojem prvýkrát použil roku 1469 známy humanista a pápežský knihovník Giovanni Andrea. V Nemecku sa prvý raz objavil u filológa a historika Christopha Kellera (Cellarius), ktorý rozdelil dejiny na tri časti: antiku, stredovek (media tempestat) a novú dobu. V 18. storočí prešiel výraz „stredovek“ do bežného života.
Začiatok stredoveku sa poväčšine datuje pádom Západorímskej ríše (475), ale historici uvádzajú aj iné medzníky: Konštantínovo prijatie kresťanstva (313) milánskym ediktom, Sťahovanie národov, prerušenie národných stykov medzi Východom a Západom po arabských výbojoch atď. Za koniec stredoveku sa spravidla pokladá rok 1453, rok dobytie Konštantínopola Turkami alebo rok 1492, rok objavenia Ameriky.
Stredovek sa rozdeľuje na včasný ( raný), vrcholný a neskorý.
Včasný stredovek je časový úsek od konca 5. do začiatku 12.storočia, keď nastal významný civilizačný predel charakterizovaný množstvom politických, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych zmien. Táto chronológia platí viac- menej pre Európu, hoci aj samu Európu v tomto období charakterizuje nerovnomernosť vývoja jednotlivých oblastí. Európa pozostávala z väčších i menších štátov a rôznych politických útvarov, ktoré sa nachádzali ešte na predštátnom stupni vývoja. Ich politická vyspelosť i ekonomická úroveň boli rôznorodé. Výrazne sa odlišoval juh Európy od severu, západ od východu. Najvyššiu úroveň dosahovali krajiny, ktoré pred 5. storočím patrili do zväzku Rímskej ríše a tvorili súčasť rímskej civilizácie: popri Byzancii, Itália, Galia, Hispánia a Panónia. Tu sa vytvorili najpriaznivejšie podmienky na prenos hmotného a duchovného dedičstva antickej civilizácie jej stredovekým nástupcom.
Jedinou inštitúciou, ktorá prežila zrútenie politickej moci rímskeho impéria, bola cirkev. Nielenže pretrvala, ale postupne sa jej učenie rozšírilo do ostatných, dovtedy nekresťanských častí Európy, prinášajúc so sebou okrem ideológie aj pozostatky antickej civilizácie.
Ako vrcholný stredovek bežne označuje epochu medzi začiatkom 12. storočia a obdobím, keď počiatok krízového vývoja európskej civilizácie ohlasuje vlna veľkej morovej epidémie (tzv. čierna smrť), ktorá približne v polovici 14. storočia zahubila štvrtinu obyvateľov Európy. V ére vrchného stredoveku dostal historický vývoj európskych a Európe blízkych civilizácií už obrysy, ktoré predurčili jej dnešnú podobu. Vrcholný stredovek charakterizoval rast produktivity ekonomiky. V poľnohospodárstve sa začali používať výkonnejšie nástroje, rozšírili sa trojpoľný systém. V západnej, južnej i strednej Európe vznikali mestá ako strediská remeselnej výroky i obchodu.
neskorý stredovek ohraničujeme polovicou 14. storočia a prelom 15. 16. storočia. Približne v polovici 14. storočia sa na veľkej časti európskeho územia skončilo obdobie vzostupu a relatívnej stability, trvajúce viac ako 200 rokov. Prudké zmeny, ktoré postupne zasiahli temer celú Európu, zásadným spôsobom narušili stredoveký spoločenský systém i vtedajší obraz sveta. Stredovek vstúpil do záverečnej fázy svojej existencie. ´

Staroveké Grécko

Ani jedna zo starovekých civilizácii nemala taký trvalý vplyv na Celý svet ako staroveké Grécko. Ešte aj dnes sa napodobňuje sloh Gréckych stavieb. Grécki myslitelia položili základy matematiky a vedy a kládli si otázky o živote , ktorými sa zaoberáme i dnes. Myšlienka demokracie (vlády ľudu) má svoje korene v gréckych Aténach. To isté sa vzťahuje aj na moderné divadlo a dokonca mnohé naše slová majú pôvod v gréčtine.

MYKÉNY A OBDOBIE ÚPADKU

Rodiskom najstaršej známej európskej civilizácie v oblasti Egejského mora asi pred 4000 rokmi bol ostrov Kréta. Príčinou zániku tejto civilizácie bol obrovský výbuch sopky na ostrove Théra (dnešný Santorin) približne okolo r.1500 pred n. l.
Čoskoro na to vtrhli na Krétu Achájci (Mykénčania) z pevninského Grécka. Tí v celej oblasti založili mestá, ale aj ich kultúra bola rozvrátená a Grécko zažilo obdobie veľkého úpadku.

KLASICKÉ GRÉCKO

Postupne v Grécku vyrástli nové kvitnúce mestá a približne do obdobia okolo r. 750 pred n. l. kladieme počiatky klasického Grécka. Klasické Grécko viacero mestských štátov, z ktorých každý ma niekoľko tisíc obyvateľov. Najväčším mestským Štátom boli Atény. Spočiatku sa na vláde v mestských štátoch podieľalo niekoľko mocných príslušníkov aristokracie – bol to systém nazývaný oligarchia. Nepokoje, do ktorých vyústilo zneužívanie moci, nakoniec presvedčili ľudí, aby ustanovili vládu jednej osoby – tyrana. Jedným z najlepších tyranov v Aténach bol Solón, ktorý od r. 594 pred n. l. vykonal viaceré reformy umožňujúce popri aristokracii podiel na moci aj príslušníkom strednej triedy – obchodníkom, remeselníkom a pod. Napriek tomu nepokoje pokračovali. Napokon okolo r. 500 pred n. l. zvrhli niektoré grécke mestá svojich tyranov a nastolili vládu ľudu – demokraciu. ZLATÝ VEK ATÉN

Približne v tom istom čase napadli Grékov Peržania. Prvý perzský útok odrazili v bitke pri Maratóne r. 490 pred n. l. vstúpila perzská armáda do Atén a zničila všetky chrámy nachádzajúce sa v meste. Vďaka ďalším víťazstvám dosiahnutým na mori i na súši sa Atény pozoruhodne spamätali z úderu a mesto zažilo svoj zlatý vek. Jeho najslávnejší politik Perikles vyhlásil ohromný program prestavby mesta. Z toho obdobia pochádzajú chrámy na Akropole vrátane Partenonu. Najlepší maliari, sochári, hudobníci, spisovatelia a myslitelia z východu i západu sa v zástupoch sťahovali do Atén a podieľali sa na ich rozkvete. Neskôr Atény dvakrát padli. Najprv ich obsadili r.404 pred n. l. Sparťania a potom r. 338 pred n. l. Macedónčania. Hoci zostali centrom kultúry a učenosti, postupne strácali svoj vplyv.

GRÉCKE UMENIE

Len málo starovekých civilizácií vytvorilo také množstvo rôznorodých umeleckých diel ako Grécko. Neboli to len obdivuhodné stavby ako napr. Partenon, ale aj celý rad nádherných sôch. Najslávnejším sochárom bol Praxiteles, ktorý svojou sochou bohyne Afrodity vytvoril prvý ženský akt. Antické Grécko sa preslávilo aj svojím divadlom. Hry, ktorých autormi sú Sofokles, Euripides a Aristofanes, sa hrajú dodnes.

GRÉCKA VEDA A FILOZOFIA

Učenci starovekého Grécka, ako napr. Táles a Aristoteles, sa zaslúžili svojím pohľadom na svet a ustavičným kladením si otázok o veľa dôležitých objavov. Pytagoras a Euklides objavili základné matematické zákony. Archimedes vysvetlil, prečo lode plávajú. Anaxagoras zistil, že ak sa Slnko, Zem a Mesiac nachádzajú v jednej priamke , dochádza k zatmeniu Zeme.

Mnoho myšlienok, ktoré sme považovali za nové, v skutočnosti objavili už Gréci. V tomto storočí sme iba získali istotu , že všetku hmotu tvoria maličké atómy , ale Grécky učenec Demokritos prišiel na to už pred 2500 rokmi. Grécky myslitelia Platón a Sokrates premýšľali aj o tom, ako by sa ľudia mali správať a aký politický systém je najlepší. Ich myšlienky sa stali základom modernej filozofie.

Aristoteles : (384 – 322 pred n. l.) bol vychovávateľom Alexandra
Veľkého a venoval sa rôznym témam. Položil základy
systému myslenia , o ktoré sa opierajú aj moderné
logické postupy.

Platón : (427-384 pred n. l.) založil neďaleko Atén slávnu
Akadémiu. Jeho pravidlá etiky sa stali základom pre
Modernú filozofiu. Vo svojej práci Politeia (Ústava)
sa pokúšal nájsť ideálny spôsob vládnutia.

GRÉCKI BOHOVIA A MÝTY

Gréci mali veľký počet bohov. Dvanásť najdôležitejších bohov žilo na vrcholku hory Olymp. Ich vládcom bol Zeus. Oženil sa so svojou sestrou Hérou, ale mal veľa afér s inými ženami. Afrodita bola bohyňou lásky a Ares bohom vojny. Rozvíjali sa aj mnohé mýty o slávnych gréckych hrdinoch. Jedným z nich bol Herakles (Rimania ho poznali pod menom Herkules). Herakles bol synom boha Dia a ženy menom Alkmene. Héru Diove dobrodružstvo s Alkmene tak rozhnevalo, že prinútila Herakla zabiť všetkých členov svojej rodiny.

Aby tento svoj čin napravil, musel vykonať dvanásť hrdinských činov.

DEMOKRATICKE ATÉNY

Demokracia v Aténach bola založená na tom , že všetci občania a výnimkou žien , otrokov a cudzincov sa mohli vyjadrovať k správe mesta.

Perikles : (asi 495 – 429 pred n. l.) bol vplyvný rečník a
najslávnejší politik demokratických Atén. DÔLEŽITÉ DÁTUMY (PRED N. L.)

asi 1100 Začiatok obdobia veľkého úpadku.
asi 800 Koniec obdobia veľkého úpadku. Homér píše svoje eposy.
776 Konali sa prvé olympijské hry - športové zápolenie
gréckychatlétov. 508 Počiatky demokratického zriadenia v Aténach.
490 Bitka pri Maratóne.
438 Stavba Partenonu.
393 Posledné olympijské hry až do ich obnovenia r. 1896
338 Macedónčania dobyli Grécko.

Ospravedlňujem sa za zanedbanú aktualizáciu stránky.

Patrik Svetlák